Nové analýzy pozorovaní obrali Galaxiu o dve hlavné špirálové ramena
Umelecké znázornenie predstavy o novej štruktúre Mliečnej dráhy. Dve hlavné galaktické ramená Scutum-Centaurus a Perseus akoby vystupovali z koncov mohutnej priečky v centrálnej oblasti. Medzi nimi sú menej výrazné ďalšie dve menšie ramená Norma and Sagittarius.
Na obrázku sa pozdĺž centrálnej priečky ovíja najkratšie rameno označované zatiaľ ako „3 kiloparseky vzdialené rameno“ (Far-3 kiloparsec arm) “. 1 kiloparsek = 3258 svetelných rokov = 3.0857 10^19 m.
Credit: NASA/JPL-Caltech
Odkaz na veľkorozmerné zobrazenie s popisom jednotlivých ramien a s lokalizáciou Slnka.Vďaka infračerveným snímkam zo Spitzerovho vesmírneho teleskopu maľujeme obrazy našej Galaxie nanovo. V mierne pozmenenej forme. V súčasnosti má totiž už len dve hlavné špirálové ramená a nie štyri, ako sa predpokladalo doposiaľ. “Spitzer nám poskytol odrazový mostík na prehodnotenie štruktúry Mliečnej dráhy“, povedal Robert Benjamin z Univerzity vo Wisconsine, ktorý včera, 3. júna, prezentoval nové výsledky na tlačovej konferencii 212teho zhromaždenia Americkej astronomickej spoločnosti v St. Luis, v americkom štáte Missouri. „Musíme neustále revidovať našu predstavu podobne, ako prví cestovatelia a moreplavci museli vytrvalo prerábať svoje mapy“.
Umelecké znázornenie Spitzerovho teleskopu. So primárnym zrkadlom s priemerom 85 cm je najväčším vesmírnym ďalekohľadom snímajúcim v infračervenom pásme elektromagnetického žiarenia. Obieha spolu so Zemou po heliocentrickej dráhe.
Obraz štruktúry Mliečnej dráhy astronómovia postupne kompletizujú už od päťdesiatych rokov minulého storočia. Podkladom pre prvé modely bolo – okrem optických pozorovaní, aj mapovanie oblohy v spektre rádiových vĺn. Pomohlo zistiť rozloženie medzihviezdnych oblakov prachu a plynu. Výsledky poukazovali na špirálovú štruktúru so štyrmi hlavnými ramenami, ktoré boli pomenované podľa súhvezdí, v ktorých sa javia najvýraznejšie: Norma (Pravítko), Scutum – Centaurus (Štít - Kentaur), Sagittarius (Strelec) a Perseus (Perzeus). Našu Slnečnú sústavu lokalizovali medzi ramená Strelca a Perzea, do blízkosti vedľajšieho, neúplného ramena Oriónu. Okrem týchto špirálových ramien prístroje odhalili aj ďalšie plynno-prachové pásy v centrálnej oblasti Mliečnej dráhy.
Galaktické ramená sa v časovej dimenzii ľudského života javia ako nemenné štruktúry. No mnohé hviezdy sa pri svojich obehoch okolo centra Galaxie neustále pohybujú aj smerom do jednotlivých ramien, či naopak von z nich. Aj naše Slnko bolo možno v dávnej minulosti súčasťou iného ramena. Za necelých 4,6 miliárd rokov svojej existencie obehlo okolo centra Mliečnej dráhy 16 krát.
Zdroj: www.osel.cz