Nové analýzy pozorovaní obrali Galaxiu o dve hlavné špirálové ramena
Na obrázku sa pozdĺž centrálnej priečky ovíja najkratšie rameno označované zatiaľ ako „3 kiloparseky vzdialené rameno“ (Far-3 kiloparsec arm) “. 1 kiloparsek = 3258 svetelných rokov = 3.0857 10^19 m.
Credit: NASA/JPL-Caltech
Odkaz na veľkorozmerné zobrazenie s popisom jednotlivých ramien a s lokalizáciou Slnka.Vďaka infračerveným snímkam zo Spitzerovho vesmírneho teleskopu maľujeme obrazy našej Galaxie nanovo. V mierne pozmenenej forme. V súčasnosti má totiž už len dve hlavné špirálové ramená a nie štyri, ako sa predpokladalo doposiaľ. “Spitzer nám poskytol odrazový mostík na prehodnotenie štruktúry Mliečnej dráhy“, povedal Robert Benjamin z Univerzity vo Wisconsine, ktorý včera, 3. júna, prezentoval nové výsledky na tlačovej konferencii 212teho zhromaždenia Americkej astronomickej spoločnosti v St. Luis, v americkom štáte Missouri. „Musíme neustále revidovať našu predstavu podobne, ako prví cestovatelia a moreplavci museli vytrvalo prerábať svoje mapy“.
Umelecké znázornenie Spitzerovho teleskopu. So primárnym zrkadlom s priemerom 85 cm je najväčším vesmírnym ďalekohľadom snímajúcim v infračervenom pásme elektromagnetického žiarenia. Obieha spolu so Zemou po heliocentrickej dráhe.
Obraz štruktúry Mliečnej dráhy astronómovia postupne kompletizujú už od päťdesiatych rokov minulého storočia. Podkladom pre prvé modely bolo – okrem optických pozorovaní, aj mapovanie oblohy v spektre rádiových vĺn. Pomohlo zistiť rozloženie medzihviezdnych oblakov prachu a plynu. Výsledky poukazovali na špirálovú štruktúru so štyrmi hlavnými ramenami, ktoré boli pomenované podľa súhvezdí, v ktorých sa javia najvýraznejšie: Norma (Pravítko), Scutum – Centaurus (Štít - Kentaur), Sagittarius (Strelec) a Perseus (Perzeus). Našu Slnečnú sústavu lokalizovali medzi ramená Strelca a Perzea, do blízkosti vedľajšieho, neúplného ramena Oriónu. Okrem týchto špirálových ramien prístroje odhalili aj ďalšie plynno-prachové pásy v centrálnej oblasti Mliečnej dráhy.
Galaktické ramená sa v časovej dimenzii ľudského života javia ako nemenné štruktúry. No mnohé hviezdy sa pri svojich obehoch okolo centra Galaxie neustále pohybujú aj smerom do jednotlivých ramien, či naopak von z nich. Aj naše Slnko bolo možno v dávnej minulosti súčasťou iného ramena. Za necelých 4,6 miliárd rokov svojej existencie obehlo okolo centra Mliečnej dráhy 16 krát.
Zdroj: www.osel.cz
